Uhorský kráľ raz poľoval so svojou družinou v hontianskych lesoch, kde poranili medveďa. Kráľ sa hnal za poraneným medveďom a zrazu ho zbadal na malej čistinke, kde sa v malej priehlbinke medveď kúpe a umýva si rany vodou. Vtom medveď zbadal lovca a už sa chcel vrhnúť na kráľovho koňa, ale nestalo sa tak. Striasol zo seba vodu a stratil sa v hlbokom lese ako keby nikdy zranený nebol. Kráľ nechcel veriť vlastným očiam, veď medveď bol ťažko ranený. Žeby zázračná voda zo studničky mu pomohla, uvažoval kráľ. Zbrojnoši dobehli kráľa, niektorí boli zranení a unavení, ale kráľ im poradil, aby sa umyli v studničke. Poslúchli ho a zrazu sa im všetkým uľavilo. Túto studničku navštevujú ľudia ešte aj dnes, pretože sa hovorí že má zázračnú silu. Údajne najsilnejšiu silu má voda pred východom slnka.
Zdroj: Jozef Melicher "Hontianske povesti"

Obsah informačnej tabuli pri prameni:
Medvedí prameň nájdeme v mieste kde sa stretajú hranice obcí Ipeľské Úľany, Sečianky, Veľká Ves nad Ipľom, Ipeľské Predmostie a Tešmak.
Studničku Medvedí prameň spomína vo svojom diele "Magyar Mythologia" aj Ipolyi Arnold. Spomína, že ju navštevovali ľudia s deťmi, ktoré mali problémy s očami. Hovorilo sa, že domov prinesená voda sa nemôže nechávať pod strechou, lebo stratí svoju zázračnú silu liečiť. Domov prinesená voda, pomohla tiež mnohým ľuďom.
Pri prameni boli vykopané jamy a napustené vodou zo studničky. Do nich si chodili ľudia omývať choré končatiny. Morvai Klára z Ipeľských Úlian sa taktiež vyliečila v roku 1969. V tom istom roku jej otec, pomocou dedinčanov z Ipeľských Úlian, dal postaviť kaplnku nad studničkou, ktorú v roku 1970 29. septembra vysvätil domáci farár Szalay Jenő. Vedľa studničky stoja dva drevené kríže z roku 1934 a 1989 a jeden železný kríž.