Z našej kroniky:

História nášho poľovnícke združenia sa píše od dávnej doby. Naše územie bolo vždy bohato zazverené. Vhodné prírodné podmienky, čoraz miernejšie zimy to aj v súčasnosti umožňujú.

Od roku 1994 bol vytvorený poľovný revír PD Plášťovce a vymenovaný užívateľ Poľovnícke združenie Konerád Plášťovce


Po vypršaní nájomnej zmluvy 31.12.1993 Poľovnícke združenie (ďalej len „PZ“) – Pole Plášťovce zaniklo. Následne bol zvolený prípravný výbor na vybavenie novej nájomnej zmluvy pre PD Plášťovce. Dňa 29.novembra 1993 bol Lesným úradom Levice uznaný revír PD Plášťovce a postúpenie práva poľovníctva pre PZ Konerád Plášťovce.
Dňom 10. februára 1994. Lesný úrad Levice definitívne poveril PZ Konerád Plášťovce o starostlivosť o zver na tejto lokalite. O právo poľovania však pretrvával súdny spor. V roku 1996 súdne spory skončili a revír PD Plášťovce dostalo právoplatného užívateľa od Lesného úradu Levice a to PZ Konerád Plášťovce.


Od roku 2006 bol PD Plášťovce naďalej v užívaní PZ Konerád Plášťovce


Povinnosti, boli presne definované v zákone o poľovníctve a v jeho novelách. Vtedy to boli jarné sčítanie zvery, sezónny odstrel jednotlivých druhov (znižovanie počtu chorých jedincov, eliminácia škôd spôsobené zverou) a prikrmovanie zvery v čase núdze.
Počas tohto 20 ročného obdobia PZ stihlo ešte rekonštruovať poľovnícku chatu aj s pivnicou (Obrázok č.1 a 2), dať vykopať studňu. Následne sa dorobila terasa ku chatke. V ďalších rokoch pódium, sklad a dráčovňa.

Pravidelné boli letné poľovnícke zábavy pod Drázgou.


Od roku 2016 bol poľovný revír PD Plášťovce rozdelený

Právoplatné 10 ročné užívanie skončilo na jar 2016, keď poľovní revír PD Plášťovce sa rozdelilo na dve časti na PD Plášťovce (dátum rozhodnutia je 18.04.2016, výmera 1438,5129ha) a na Samostatnú bažantnicu Orestav – Plášťovce (dátum rozhodnutia je 15.06.2016, výmera 948,4167 ha).
Členovia PZ Konerád naďalej vykonávajú svoju dlhoročnú oddanú činnosť v poľovnom revíry PD Plášťovce. Každý rok sa poľovníci postarajú nie len o znižovanie počtu chorých jedincov ale majú možnosť vo veľkej miere vplývať na škody spôsobené premnoženou zverou nie len na poľnohospodárskych kultúrach ale aj na lesných spoločenstvách. Aby mohli mladiny a les odrásť a obnoviť svoje cenné funkcie (produkcia drevnej hmoty, pôdoochrannú funkciu proti erózii pôdy, vodoochrannú funkciu ako zachytávanie dažďovej vody, produkciu kyslíka a čistenia ovzdušia pomocou fytoncídov) a neposlednom rade nám, ľuďom poskytnúť miesto na relax a oddych.
Poľovníci tiež chovom a odstrelom zvery vo veľkej miere znižujú rozšírenie chorôb zvery prenášané aj na ľudí a ich domáce zvieratá napr. AMO – africký mor ošípaných, KMO – klasický mor ošípaných, besnota.... a iné.

Charakteristika revíru PD Plášťovce

PD Plášťovce je v súčasnosti (2021) zaradený do srnčej oblasti „S XIV. Pohronie“ a do štiavnicko-hontianskeho chovateľského celku

Normované kmeňové stavy zvery v revíry PD Plášťovce:

Normované kmeňové stavy zvery v revíry PD Plášťovce
Normované kmeňové stavy zvery v revíry PD Plášťovce

Žije tu ešte mnoho ďalších druhov, ako: jazvec lesný (Meles meles), kuna lesná (Martes martes), kuna skalná (Martes foina) tchor tmavý (Mustela putorius), vidra riečna (Lutra lutra) a bobor vodný (Castor fiber).
Zo vzácnej pernatej zveri je to krkavec čierný (Corvus corax) bocian čierny (Ciconia nigra) Vlha hájová (Oriolus oriolus) Dudok chochlatý (Upupa epops).
Ďalej sú to viaceré druhy pernatých dravcov – orol kriklavý (Aquila pomarina), jastrab lesný (Accipiter gentilis), Jastrab krahulec (Accipiter nisus) myšiak lesný (Buteo buteo) a taktiež sova lesná (Strix aluco).

V zime u nás zimujú kačice pé (Anas platyrhynchos) a Kormorán veľký (Phalacrocorax carbo).

Na jar k nám prilieta dlhozobá sluka lesná (Scolopax rusticola).

Na zimné prikrmovanie

členovia PZ Konerád každý rok zabezpečia krmivo do PD Plášťovce podľa zákona:

Na zimné prikrmovanie
Na zimné prikrmovanie

Členovia PZ Konerád starajú sa o 10 krmelcov na objemové krmivo (senník), 10 krmelcov na jadrové krmivo (samospádové alebo válovce) 25 ks solísk.
 
Naše združenie každý rok umožňuje kúpu najzdravšieho, najekologickejšieho mäsa: piny.

Vypracovala: Ing. Kanta Bernadett