Darmo by sme dnes na Drieňove, alebo lazoch hľadali dobré vinice, bohužiaľ už nie sú.  Niekedy v minulosti z Badínskych lazov na vrch Churchoď až po Hlaštovinu sa ťahali vinice.
Pod vinice do skál vytesali pivnice, a tu na mieste si vyrábali víno.  Tieto vinice však nepatrili Drieňovu, ale patrili pod plášťovské panstvo. Keďže Plášťovania mali dosť svojich viníc, tieto vinice dali do prenájmu obyvateľom Drienova a požadovali od nich vysoké nájomné. Boli však časy, keď úroda hrozna bola nižšia a bohužiaľ vtedy bolo ťažko platiť. Plášťovské panstvo preto nakázalo do viníc nahnať stádo oviec. Tak sa aj stalo. Na druhý deň sa vo viniciach pásli ovce. Drienovčanom sa to nepáčilo, a v deň keď si trochu viac vypili začali čriedu oviec hádzať kameňmi. Chudobný pastier oviec z Plášťoviec chcel svoje ovce brániť a zastaviť ich, ale potom začali aj do neho hádzať kamene a jeden ho trafil tak, že padol na zem a umrel.
Gazda, ktorý trafil pastiera zmizol bez stopy. Neskôr Drienovčania nájom zaplatili, ale zvečera sa už báli ostať vo viniciach. Hocikedy sa objavil duch ubitého pastiera, ktorý sa chcel porozprávať, ale kto by sa chcel s duchom rozprávať. Každý sa ho bál.  Raz sa na Drienove objavil veľmi smelý človek, ktorý povedal, že sa nebojí ničoho, na čo mu drienovskí gazdovia  povedali, že ak vydrží vo viniciach jednu noc od každého gazdu dostane fľašu pálenky.
"Dobre!" súhlasil. Zvečerilo sa. Raz však začul nejaký šramot. Schytil svoju palicu a pobúchal ňou po najbližšom strome a povedal.
"Ukáž sa, nebojím sa ťa!" - nikto sa mu ale neukázal, zrazu ho však  schmatla jedna ruka a tak začala ním triasť, že sa mu triasli všetky kosti. Ráno, keď ho Drienovčania našli mŕtveho , ešte viac sa zľakli, a po tom všetkom vinice zanechali, vinice spustli a zarástli.
Odvtedy, vytesané pivnice pod bývalými vinicami, slúžia ako útočište pre zvieratá a ľudí. V čase tureckých nájazdov sa tu skrývali preživší  ľudia zo spustošených okolitých dedín.

Povesť pochádza z knihy  povestí, rozprávok a príbehov Petra Urbana "Kamenná žena"